Pablo Picasso, zakladateľ kubizmu, sa narodil pred 140 rokmi

Pablo Picasso sa narodil 25. októbra 1881 v Malage, ale detstvo a mladosť prežil v Barcelone. Výrazný talent sa u neho prejavil už v útlej mladosti. Prvú výstavu mal ako 13-ročný. Ako sebavedomý mladík zanechal štúdiá na umeleckej škole a venoval sa len vlastnej tvorbe.

Od roku 1904 sa usadil v Paríži, ktorý považoval za raj umenia a spoločenskej slobody v porovnaní s konzervatívnym Španielskom. Po víťazstve generála Francisca Franca v občianskej vojne v rokoch 1936 - 1939 prisahal, že nevstúpi na španielsku pôdu, pokiaľ budú prívrženci Franca pri moci. Svoje slovo dodržal do konca života, ale v hĺbke srdca zostal Španielom. Vo Francúzsku sa pohyboval v okruhu španielskych priateľov a z rodnej krajiny mu ostal pozitívny vzťah aj k býčím zápasom.

Pred kubizmom prešla Picassova tvorba dvoma obdobiami. Prvým bolo modré (1901 - 1904), keď v jeho dielach prevládali odtiene modrej farby, ktoré umocňovali melancholický až pesimistický nádych obrazov. Potom nasledovalo v rokoch 1905 - 1907 ružové obdobie, v ktorom zohrávali hlavnú úlohu odtiene ružovej a námetmi obrazov boli klauni, harlekýni či potulní umelci. V tomto období sa zoznámil aj s ľudovým umením afrických kmeňov.

Spôsoby výtvarného vyjadrenia či námety tohto "primitívneho" umenia sa objavili aj v ďalšom tvorivom období, v ktorom sa výrazne prejavil Picassov temperament. V roku 1907 sa totiž v jeho ateliéri zrodil obraz Slečny z Avignonu, ktorý bol začiatkom vzniku umeleckého smeru kubizmu, pri zrode ktorého nebol sám, ale takmer súbežne s ním zverejnil prvé kubistické plátna aj francúzsky maliar Georges Braque.

 

Picasso začal zobrazovať predmety či ľudí prostredníctvom ich rozloženia do geometrických tvarov, ktoré následne pomocou fantázie, ale aj náhodne, spájal do celkov a tie zobrazovali novú skutočnosť. Na jeho kubistických obrazoch pôsobia predmety a ľudia deformovane, ale divák má unikátnu možnosť vnímať tieto zobrazené výtvarné témy z viacerých uhlov pohľadu.

Aj vojnové barbarstvo pretavil do kubistickej podoby, keď v roku 1937 namaľoval jeden zo svojich najznámejších obrazov Guernica. Monumentálne dielo zobrazuje bombardovanie španielskeho mesta, podľa ktorého je obraz pomenovaný.

Známe sú aj kubistické portréty jeho žien či mileniek. Napríklad portrét Márie-Thérese Walterovej vydražili na aukcii v Londýne vo februári 2011 za viac ako 25 miliónov libier.

Picassove diela sú umiestnené v mnohých múzeách sveta, ale aj v súkromných zbierkach. V Paríži sa nachádza Picassovo múzeum, ktoré otvorili v roku 1986. V rodnej Malage otvorili Picassovo múzeum 30 rokov po jeho smrti. Aspoň týmto spôsobom sa svetoznámy umelec vrátil do milovaného Španielska.

Tak ako jeho dielo, bol aj Picassov súkromný život rozmanitý. O jeho búrlivom živote vznikol napríklad film Prežila som Picassa (Surviving Picasso, 1996), ktorý režíroval Američan James Ivory. Ten umelca vykreslil ako egocentrického maniaka, ktorý niekedy až detinsky tyranizuje svoje okolie. Predovšetkým svoje dve manželky a množstvo mileniek.

Ženy boli pre Picassa múzy, ktoré potreboval pre svoju tvorbu. Po svojom boku si ich nechával len dovtedy, pokiaľ ho inšpirovali k novým dielam. Jeho životom prešli Fernanda Oliverová, Oľga Chochlovová, Eva Gouelová, Mária-Thérese Walterová, Dora Maarová, Francoise Gilotová, Jacqueline Roqueová a mnohé ďalšie.

Pablo Picasso zomrel 8. apríla 1973 vo svojom sídle v Mougins neďaleko Cannes vo veku 91 rokov.